Banícke znamenia II.

 Bane sú pre mnohých nebaníkov čudným miestom. Niečo medzi svetom na povrchu a podsvetím. 

Pre baníkov je to svet pracovísk. Aktívnych pracovísk u nás niekedy po starom nazývaných "ort" aj tých dávno opustených. Baníci sa často po dlhých desaťročiach vracajú do opustených častí baní, aby pomocou vedeckých geologických metód  našli zrudnenie, ktoré si predtým pri razení alebo dobývaní baníci nevšimli. To znamená, že sa často použijú a využijú banské diela opustené pred mnohými generáciami. 

Keď som krátko brigádoval ako sprievodca v jednej naozaj veľmi starej bane v našom revíri, niekoľkokrát sa stalo, že niektorí ľudia predtým odhodlaní vojsť do bane, sa pri vchode zasekli a odmietli do podzemia vstúpiť s tým že cítia z bane negatívnu energiu. 

Ono je pravda, že v každej väčšej alebo dlho prevádzkovanej bani niekto prišiel o život. Niekedy sa to udeje nešťastnou zhodou náhod, niekedy kvôli skrytej chybe v organizme postihnutého. Na miestach skonu baníkov sa zvykol v baniach vytesať do steny vytesať kresťanský symbol kríža, a niekedy aj rok či dátum nešťastia, prípadne aj meno postihnutého 

Prípady vrážd či zabití v baniach sú vzácne, ale niekedy sa stalo aj to. Jeden prípad som v inej blogovej rade popísal o prekope Traja Muži návštevníckej bane Starovšechsvätých v Hodruši tu https://karstenivan.blogspot.com/2016/08/banske-napisy-ii-zdokumentovane-jedna.html

Dve úmyslené vraždy v baniach zachytené v spisoch Štiavnických súdnych kníh popisuje vo svojej knihe Od zločinu na popravisko pani Elena Hegyi. V roku 1752 vrah Jakub Sloboda svojho soka v láske k vydatej Anne Ferenčíkovej , teda kolegu Ferenčíka najprv v ktorejsi siglisberskej bani omráčil opakovanými údermi do hlavy baníckym kahancom , potom ho odvliekol po prekope k šachte a  polomŕtveho Ferenčíka do hlbín šachty zhodil, a o život tým pripravil. 

Iný vrah a lúpežník Jakub Kosnor v roku 1670 sotil do banskej šachty prislúchajúcej k Bieber štôlni  sedliaka Janka Uhrina zo Žibritova. 

Jakub Sloboda ani Jakub Kosnor trestu za vraždu neunikli  

V zmysle povier možno predpokladať, že duše obetí vrážd nenašli posmrtný pokoj, a niekde  sa ešte po starých baniach vyskytujú. Priame dôkazy však nemáme. 

Napriek tomu sa však v podzemí dejú čudné veci. Mnoho znich možno pripísať autosugescii, náhodám a podobne. 

Na bani kde som kedysi pracoval, sa šírila povedačka, že umretého baníka, ktorý si sám vzal u seba doma svoj život kvôli nešťastnej láske, videl môj kolega na jeho pracovisku o niekoľko týždňov po pohrebe. Kolega si v nočnej smene počas obchôdzky pracovísk v "kulhovci" na  drevenom štoku chvíľu zdriemol , a podľa jeho slov sa náhle zobudil na nejaký podnet. Pozrel nahor, a tam stál už  pochovaný nešťastník.

 Nebol vraj oblečený vo fáračkách, ale v civile v rifliach, tak ako dochádzal do šichty. Údajne sa na kolegu nemo díval, ale nemal oči, len také bezodné čierne jamky. Keď sa strhol  od ľaku, nebožtík vraj zmizol ako keď niekto sviečku sfúkne. 

Samozrejme povedal svoj zážitok všetkým technikom, a tak podaktorí kolegovia nejakú dobu odmietali chodiť v nočnej zmene po bani sami. Dokonca vtedy musel pohovormi intervenovať aj vedúci bane. 

Vedúci susednej bane Nová Šachta v Banskej Štiavnici tiež musel zasiahnuť v prípade opakovaných sťažností baníkov na čudné udalosti pri krížení obzorového prekopu 3. obzoru od Novej Šachty  so smerným prekopom na Terézia žilu.

 Je tam vyrazený taký trojuholník chodieb (viď zelený krúžok na banskej mape) a práve v ňom baníci často v 80tich rokoch 20 storočia videli či počuli niečo nezreteľné. Nakoniec sa vedúci bane napaprčil a vybavil tam hliadkovanie príslušníkov Verejnej Bezpečnosti teda dnešnej Polície po niekoľko nocí. Podľa ústneho podania vraj hliadky policajtov v oblasti chodieb nevyšetrili vôbec nič. No po ich ukončení služobných výkonov sa na trojuholníku tiež  nič nezmenilo a baníci tam videli a počuli čudné veci naďalej najmä v nočných smenách. 

3 Obzor Štiavnický je stará oblasť baní zodpovedajúca výškovej úrovni Svätotrojičnej dedičnej štôlne banského závodu Pacher , ktorá bola napojená na všetky významné bane na tejto strane hôr a fungovala takmer 500 rokov. 

Kroky a nezrozumiteľné rozhovory "prízračných baníkov" sú vôbec najčastejším  nevysvetliteľným zvukovým javom v podzemí, ktorý niekedy vyplaší skutočných baníkov aj nebaníkov najmä keď stíchnu pri oddychu. Keď vybehnú na kontrolu, voda na koľaji je neskalená a v chodbe nikto viditeľný nie je. 

V anglosaskom banskom prostredí  (Británia a USA) sú najrozšírenejším nadprirodzeným javom podzemia takzvaní Tommyknockers - teda Klepáči, najmä v Cornwalle a Devonských baniach , ale aj v Amerických uhoľných baniach prejavujú sa počas ticha klepaním kovového náradia o kamenné steny. Niekedy varujú pred nebezpečím, niekedy baníkom škodia, ak sa nesprávajú v bani dobre. Keď sa  klepači nahnevajú, je zle. 

Popisom zodpovedajú našim a saským permoníkom. (Mimochodom, ak Vás Wikipedia hodí pri hesle permoník na stránku Matice, tak odvádzanie ich mena od ruského mesta podľa ktorého sa volá jedna geologická epocha je čistá hovadina. Ich slovanská podoba je v skutočnosti odvodená od Bergmann/ Bergmonch banský mužík/ banský mních ale určite nie od Permu) 

Ako sa vyhnúť nahnevaniu banských duchov, permoníkov či klepačov?  recept nám podávajú zvyka starých generácii baníkov. V bani sa nesmie nadávať, pískať si či vyspevovať, lebo toto ich ruší a hnevá. Dobre je nechať banským duchom kúsok niečoho dobrého či sladkého na zjedenie. Keksík, kúsok chleba a podobne ich vraj uspokoja. 

Čoho sa týka titulný obrázok sviečky v čele starej chodby?

 

Súvisí so znepokojivým zážitkom viacerých prieskumníkov starých banských diel. 

Už niekoľkým sa vraj stalo, že skúmali dlhé štôlne bez odbočiek. Keď konečne prišli po zával alebo na čelbu štôlne, horela tam lojová sviečka - práve zapálená pred niekoľkými minútami, lebo sa ešte nestihol loj či vosk pri knôte ani celkom roztaviť. Voda na počve však podľa popisov nebola skalená krokmi. 

Čo v takom prípade robiť?

 Ľahká otázka, ale ťažká odpoveď! 

Rozhodne by som sviečku nebral ani nesfukoval, ale asi by som sa ospravedlnil banským duchom a pratal by som sa von na svetlo božie.

Text Copyright K.Ivan 10.3. 2026

Text je autorským dielom Karstena Ivana z roku 2026. Nemožno ho kopírovať a  následne vydávať za vlastné dielo, ani vydávať v tlačenej forme bez predchádzajúceho súhlasu autora. 

Použité podklady a literatúra: 

PhDr et PhDr. Elena Hegyi ,PhD.: Od zločinu na popravisko, Súdnictvo v Banskej Štiavnici v 16. až 18. storočí, Vydalo Občianske združenie História ukrytá v archívoch, 

Rok vydania 2025, tlač NIKARA . ISBN 978-80-975231-0-7