Rozmrazovanie rezervoáru

Skúste si názov tohto blogu povedať desaťkrát rýchlo za sebou bez pomýlenia... :-D

Do nedávna v Hodruši fungoval posledný banský jarok, ktorého vody sa využívali na úpravu rudy. Na svojej trase po pravej strane mal tento vodný jarok zásobník - rezervoár. 

Vyrovnávací rezervoár na vody, ktoré do neho pritekali  jarkom z Hodrušského potoka, a potom ďalej poza montované domy Okal  tiekli do úpravne, je vybudovaný z hrubých kamenných múrov a je prekrytý  riadnou betónovou „dekou“.

Mal za úlohu plniť funkciu vyrovnávacej nádrže medzi stálym prítokom vody od potoka a nestálymi odbermi vody v úpravni hlavne v prípadoch, keď bol odber krátkodobo vyšší ako prítok.

Tu sa nám pri pohľade z hlavnej cesty schováva inkriminovaný rezervoár.  Foto Google Streetview

Jedného roku bola zima ako v ruskom filme, snehu sa navalilo hádam trištvrte metra, a potom mrzlo až tak prašťalo.

Múry má sice rezervoár hrubé, ale predsa sa do neho mráz zvonka nejako dostal, a vnútri  sa vytvoril ľad, ktorý vode cestu ďalej  zahatal. 

Voda do úpravne prestala tiecť ,aj keď bolo jasné že do rezervoára od hate na potoku  podzemným potrubím tečie.

Na tému rozmrazovania potrubia existuje jeden tunajší vtip: 

Ide Náco v treskúcej zime hore dolinou a vidí, že údržbári okolo zamrznutého vodného potrubia pobehujú, na skrehnuté prsty rúk si dúchajú.

 Náco sa samozrejme iniciatívne pokúsil poradiť po svojom: 

„Ludye božý, a čo ste sa vy zbláznyt ráčili, v takomto mraze tuná majstruvat? Čák to rozmrazujte v lete!

Situácia ktorú v tomto príspevku bola podobná, len kvalifikovane nemal kto poradiť....

    

Nedalo sa nič robiť, zamrznuté potrubie v rezervoári museli  ísť údržbári z úpravne rozmraziť, lebo úpravňa bez vody nemôže fungovať. 

Rezervoár je nejakých 300 metrov obďaleč od úpravne, proti prúdu Hodrušského potoka. 

Najprv museli lopatami odhrabať z prekrytia vstupného otvoru vrstvu snehu, aby našli „dekel“  ktorým sa zvrchu dalo do nádrže rezervoára po rebríku dostať. 

Keď sa  skrehnutí ,nadávajúc na „kosu“ konečne dostali dnu,  zistili že na armatúre je namrznutá ľadová kôra .

Čo teraz keď k benzínovej „letlampe“ zavretej v skrini v úpravni údržbárom z predchádzajúcej smeny sa nedalo dostať? 

Jedného z nich spásonosne osvietilo – v úpravni je predsa sud s karbidom a keď karbid príde do styku s ľadom alebo vodou, ostane horúci – to iste ľad rozpustí!

 Dobrá rada stojí groš a tak neleniví , doniesli  za nejakú chvíľu z úpravne plný kýbel karbidu .

Obsypali s ním vlhkú armatúru, karbid syčal a ľad sa naozaj začal topiť.

Ale štiplavý acetylén, ktorý sa pri tom vyvíjal, ich z rezervoára rýchlo vyhnal.

Tak teda postávali vonku v mrazivom večernom vzduchu pri rezervoári, podupkávali a čakali, kým armatúra rozmrzne. 

Medzitým sa už celkom zvečerilo, nuž najmladšiemu zapálili karbidku a poslali ho cez otvor zhora nakuknúť či to už rozmrzlo. 

Nepomysleli  však na to, že horľavý  acetylén v zmesi so vzduchom je dosť nebezpečný .

 Akonáhle sa „kontrolór“ nahol k otvoru a posvietil si otvoreným plamienkom karbidky do rezervoáru, ozvala sa obrovská „šupa“  ako z lodného dela!! 

Z otvoru dekla vyletel plameň dajakých 8 metrov vysoko! 

Nazerajúceho kontrolóra  tlaková vlna výbuch zahodila zo stropnej platne rezervoáru  hádam  na päť metrov ďaleko  od dekla a obloky okolitých domov len tak zadrnčali. 

Našťastie všade okolo bolo veľa snehu a tak keď „odstreleného“ rozmrazovača prestrašení kolegovia utekali ratovať, tak na ich veľkú úľavu zistili že okrem zľaknutia sa mu vôbec  nič nestalo, lebo hlboký sneh pád po skončení „letu“ krásne stlmil.

Tlak výbuchu  vovnútri však  celý rezervoár trochu „rozdul“.

 Rudné bane ho museli opásať  železnými pásmi, ktoré spevňujú jeho konštrukciu dodnes - ako spomienku na jeho „odborné“ rozmrazovanie.

Text je autorským dielom Karstena Ivana z roku 2010. Nemožno ho kopírovať a vydávať za vlastné dielo, ani vydávať v tlačenej forme bez predchádzajúceho súhlasu autora. 

Text v kratšej forme bol publikovaný v roku 2011 v knižke "Už na baňu klopajú"  Vydanej Banskoštiavnicko-Hodrušským Baníckym Spolkom.