Kapor v omáčke

UPOZORNENIE:
Čítanie tohto blogového príspevku sa neodporúča ľuďom so slabším žalúdkom a náchylnosťou k nevoľnosti kombinovanou s bohatou predstavivosťou, preto že obsahuje popis udalostí spojených s nechutnosťami.

Na Dolnom banskom závode v Hodruši bola predvianočná oslava.

Bol deň voľna a tak pani z účtárne kúpila na Sandríkoch pri Jednote živého kapríka na Štedrovečerný stol, a len tak v igelitke ho vyniesla na Rudné bane s úmyslom zúčastniť sa predvianočného posedenia. 

Aby sa kapor neudusil, po príchode napustila na umyvárke vodu do umývadla a kapra do nej pustila.

 Ten sa vode evidentne potešil, a veselo kýval plutvami, takže sa mohla venovať tradičnému spoločnému obedu a posedeniu.

Riaditeľ ako vždy povedal pár slov, poďakoval spolupracovníkom za odvedenú prácu, krátko zhodnotil rok a zaželal všetkým radostné Vianoce a šťastný Nový rok.

Potom bola na rade tradičná slížiková kuracia polievka, rezeň so zemiakovým šalátom a zákusky ako vždy.

Samozrejme sa pomedzi to poprekladali nejaké poháriky z prineseného vínka a ostrého, „aby si šnyclík nemysleu, že ho pes zožrau!“ ako sa hovorievalo.

 Bujará oslava pokračovala až do večera, ale naša pani len striedmo popíjala, s tým že sa neskôr vytratí domov.

Samozrejme daktorí si veru riadne uhli, a nohy im „mäkli“ čo sa neobišlo bez spievania a rozprávania príbehov. 

Pokiaľ sa niekto , kto si medzičasom nahonobil riadnu opicu, vypotácal z miestnosti, nezaobišlo sa to bez veselých poznámok na jeho účet, ale tak to už bývalo zvykom.

Naša pani posedela, porozprávala sa, a keď usúdila, že už je čas ísť domov, zdvihla sa a rozlúčila s tými čo ešte ostávali.

Spomenula si na kapra v umývadle , zobrala igelitku že si ho vyzdvihne. Ako zapla svetlo v umyvárni ešte si vo veselej nálade polohlasne povedala „ Tak čo rybička? Ako sa máš?“

No pri pohľade do umývadla ju skoro porazilo.

Kapor miesto vo vode plával v akejsi omáčke z hrášku, zemiakov, slížikov, a kúskov rezňa!! 

Čo  zapríčinilo takú zmenu bolo jasné: 

Nejaká sviňa ožratá sa vyvracala do umývadla, kde si ryba užívala svoje posledné hodiny.

Pri tom pohľade ju však znenazdajky naplo, a veru voľky nevoľky, aj ona kapríkovi „polievku“ zahustila svojím „príspevkom“.  

Keď sa jako-tak pozbierala, potiahla retiazku  na ktorej bol štupeľ sifónu pripevnený, s úmyslom   kapra opláchnuť čerstvou vodou.

 Umývadlo sa veľmi pomaly  vyprázdňovalo, kaprovi sa ubúdajúca hustá voda nepáčila a začal sa metať, pričom rozstrekoval „hustuo“ po celej umývárke.

No hotové božie dopustenia!!!

Naveľa sa jej horko ťažko podarilo kapra so zaťatými zubami, premáhajúc búrku v žalúdku pri tom pohľade prehodiť do vedľajšieho umývadla, kde ho rýchlo opláchla, strčila do igelitky.

 Potom si umyla ruky a chystala sa pratať sa kade ľahšie.

Medzitým voda z umývadla kde predtým kapor vegetil, odtiekla, a na dne sa odhalil predmet  ktorý okrem „hustého“ odtok blokoval.

Zo dna umývadla sa na ňu veselo cerili štátne zuby – klapačky, ktoré tam nedobrovoľne zanechal ten, čo to celé spôsobil .

Tých Vianoc jedol vianočného kapra len jej muž, ona sa ho ani nedotkla.

Ešte dlho ju táto príhoda mátala.

Stačilo povedať „ryba“ a okamžite sa jej zviditeľnil zubatý úsmev z kaše na dne umývadla....

Text je autorským dielom Karstena Ivana z Mája 2013. 

Nemožno ho kopírovať a vydávať za vlastné dielo, 

Uverejniť v tlačených médiách je toto dielo možné len s výslovným súhlasom autora po predchádzajúcom požiadaní. 
Text už bol vydaný v tlačenej forme  v roku 2013

Text copyright:  K.Ivan 2016