Ďalší pracovník sa tak isto pred vianocami vybral na jedľu.
Bola zima, tak
si ešte pred výpravou glgol ostrého, aj so sebou si zobral ploskačku.
Ten svoj
vyhliadnutý stromček sa mu nejako nedarilo nájsť, ale popri hľadaní natrafil na
krásnu súmerne vyrastenú jedličku.
Bola síce trochu väčšia, ale povedal si že si ju doma
prispôsobí na veľkosť akú potrebuje.
Zvyšná čečina bude na prikrytie hrobov na
cintoríne a nejaké domáce dekorácie.
Prihol si z placačky, odpílil ju
a po svahu odvliekol do svojej záhrady na kraji lesa.
Samozrejme počkal na
podvečer, aby ho niekto nedajbože z cesty nevidel a nebonzol horárovi.
Doma si znova prihol pálenky a stromček zhodnotil: ejha,
riadny kus som doniesol.
Však tá má najmenej 5 metrov !
Bude ju treba
skrátiť!
Trošku ho už motkalo, ale zašiel do pivnice pre väčšiu
pílku.
No – koľko skrátime? šomral si pre seba a v hustom šere
odhadoval veľkosť stromčeka na odpílenie – asi tak.... toľkoto.
Neuvedomil si,
že velenie rozum medzitým odovzdal alkoholu a odhady už má na starosti pálenuo.
Po odrezaní si kus, ktorý plánoval vystaviť v obývačke postavil.
Otca jeho
naháňam!!!
Stromček to bol krásny, hustý, súmerný.
Lenže postavený siahal tak
do výšky pása!
Taký trošku vyrastenejší bonsaj!
Dofrasa, tak takéhoto krpca do
obývačky postaviť nemože.
Ten možno dať iba ak na cintorín na rodinný hrob, ako
niektorí cez Vianoce svojim zosnulým dávali.
Jedličky
s okypteným vrcholcom však stále zostával riadny kusisko.
Otrundžená hlava sa
rozhodla, že do izby teda pôjde to, čo zostalo.
Miestnosti sú vysoké tri metre
dvadsať cantimetrov, takže s rezervou na stojan môže byť glhý tri metre.
Tentokrát si už zvyšok stromu pomeral, a odspodu
odpílil na mieru.
Čul ešte nájsť stojan!
Po nejakej chvíli ho vyštrachal v garáži, primeral,
dĺžkovo sedí, akurát kmienik bude treba riadne ostrúhať aby sa do stojana zmestil,
lebo je hrubý ako noha.
Po nejakej hodinke ho však pižlikanie prestalo baviť ,
preto že strúhanie išlo veľmi ťažko, a rozhodol sa že bude treba iný
stojan s väčším priemerom otvoru na nastoknutie stromčeku.
Koleso z banského nakladača, ktoré je v pivnici
hádam zo päť rokov bude to pravé!
Je to riadny kus masívneho kovu s veľkým
otvorom v strede – stojan na veľký stromček ako vyšitý!
Každý baník sa pri „premiestnení“ niečoho z bane poteší
trikrát: prvý krát keď to na šachte pajzne a schová, druhý krát keď to
donesie z bane domov, a tretíkrát keď zistí na čo sa to dá použiť.
Vyvliekol „goleso“ z pivnice, primeral otvor osky –
pasuje!
Už to len celé
nainštalovať.
Dvadsaťkilový kus odliatej ocele teperil do domu, už bol
pred obývačkou, keď sa mu zrazu koleso vyšmyklo zo skrehnutých dlaní
a trééésk na kachličky v chodbe.
Keramické črepy z kachličiek sa len
tak rozfrkli dookola!
No do riti!!
Čo už teraz, už sa stalo... dotrepal „stojan“ na miesto
určenia, potom osadil stromček siahajúci podlahy až po strop.
Bez vrcholca, ktorý sa odpílený váľal za domom, sa stromček
do obývačky zmestil tak akurátne – od stropu až po podlahu.
Keď prišiel domov dospelý syn, najprv krútil hlavou nad
roztrepanými kachličkami v chodbe, potom trochu aj nad stromčekom.
Keď sa ho otec, hrdý na svoju vynaliezavosť, spýtal čo na to
hovorí, opýtal sa najprv kde má ten stromček vrcholec.
Keď tato na miesto odpovede naliehal, aby povedal, ako sa mu
páči, odpovedal:
„Nuš, nie je to zlý stromček, hustý, voňavý!
Ale treba povedať,
že jedličkový„medzikus“ sme ešte doma doteraz nikdy nemali! “
Samozrejme , po Vianociach sa tatko v robote pochválil
akú mal doma štrapáciu s „medzikusovým“ vianočným stromčekom a baníci sa
ešte niekoľko rokov pýtali pred každými sviatkami, či chystá normálny stromček,
alebo dá prednosť „medzikusu“.
Text je autorským dielom Karstena Ivana z Mája 2013.
Nemožno ho kopírovať a vydávať za vlastné dielo,
Uverejniť v tlačených médiách je toto dielo možné len s výslovným súhlasom autora po predchádzajúcom požiadaní.
Text už bol vydaný v tlačenej forme v roku 2013
Text už bol vydaný v tlačenej forme v roku 2013
Text copyright: K.Ivan 2016
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára