Vianočné stromčeky 2

Pred nie veľmi dávnou dobou sa zásadne zmenil postup získavania vianočných stromčekov.

Dnes má veľa ľudí celkom pekné umelé stromčeky , ktoré pred Vianocami vytiahnu z pivnice, po Vianociach zase  odstroja ,zbalia do krabice alebo plastového vreca, a uložia na ďalší rok.

Kto dnes chce živý stromček, ide pred nákupné stredisko, vyberie si vzrast, druh, dokonca niekedy aj farbu vianočného stromčeka, na mieste mu pristrúhnu strojom kmeň do stojana a celý ho navlečú do prepravného obalu – sieťky-  na pohodlné prenášanie.

Keď ste však pred dvadsiatimi rokmi bývali v dedine ako Hodruša-Hámre alebo Kopanice, mali ste len dve možnosti.

• Buď si stromček pôjdete kúpiť na lesný závod do Žarnovice kde bývali len smriečky alebo borovice, prípadne si vybavíte papier u miestneho horára a jeden si z dohodnutého určeného miesta hory na základe povolenky donesiete.
• Alebo tu bola druhá, pre niektorých lákavá možnosť získania pekného stromčeka, napríklad bielej jedličky ktorá sa oficiálne nepredávala. Mám na mysli získať bez papierov a vybavovania, ešte k tomu aj s pikantnou príchuťou zakázaného ovocia: - jednoducho si ho ísť ukradnúť do hory, ktoré doliny a dediny našej obce všade obklopujú.

 To druhé bola výzva, ku ktorej sa mnohé hlavy rodín postavili čelom ako chlapi.

Nebolo to však celkom také jednoduché ako by si nejaký mešťan mohol predstavovať.

 Šlohnutie stromčeka z hory je proces, ktorý musíte naplánovať a plán dodržiavať, ak to má vyjsť podľa predstáv.

 Najprv ste si v  jeseni museli prejsť vhodné porasty jedlín, smrečín alebo borovíc a vyselektovať nenápadne vhodných kandidátov na vianočný stromec.

Potom určiť jedného alebo dvoch finálnych kandidátov (pre prípad, že by Vás niekto predbehol), a dobre si zapamätať miesto, kde sa nachádzajú. Tak dobre, aby ste na to miesto bol schopný prísť aj v šere skorého večera.

Pritom bolo treba vziať do úvahy, že po opadaní listov alebo napadaní snehu sa terén naoko dosť zmení.

Potom už  bolo potrebné len počkať na predvianočný čas, naostriť pílku a v šere vyraziť na ilegálny výrub.

Aj tak to však nemuselo znamenať, že ho domov naozaj donesiete.

Dvojica kamarátov sa dohodla, že pôjdu spoločne na stromčeky, preto že treba ísť za šera, aby ich nikto nevidel.

Keby si jeden z nich na snehu členok vyvrtol alebo nedajbože niečo iné sa stalo, druhý mu pomôže.

Pred Vianocami sa vybrali na miesto kde rástli ihličnany, ktoré si vopred vyhliadli na boku hlavnej doliny. 

Bolo tam strmo, situáciu ešte zhoršilo množstvo snehu z predchádzajúcich dní, ktorý sa teraz,  po oteplení, prudko topil. 

Všade vlhko, mokro, studená čľapkanica.

 Kým sa hore k jedľovej mladine dostali, boli mokrí ako myši. Z obavy, aby pri nesení stromčekov niektorý z dvojice cestou nepolámali, vymysleli si, že ich oba zviažu spolu a spolu aj ponesú. Jeden vpredu, druhý vzadu.

 Keď sa jeden šmykne, druhý jedličky zadrží.

Zostup po prudkom svahu s ťažkým snehom za rýchlo padajúcej tmy bol náročný, veru neraz noha podkĺzla a jeden alebo druhý z nosičov sa zvalil do mokrého snehu.

Nápad so spoločným postupom a zviazaním stromčekov sa ukázal ako dobrý, napriek pádom raz jedného, raz druhého stromčekom nič nebolo.

Horko ťažko zostúpili na dno doliny k potoku.

Mali už naozaj dosť, boli uťahaní ako mačence.

Potok bol z rýchleho topenia masy snehu rozvodnený, kalná voda temne hučala v koryte. O prebrodení  nemohlo byť ani reči, a najbližší mostík bol hádam dvesto metrov po prúde, až u krčmy pri Rudných baniach. 

Niesť stromčeky ešte dvesto metrov v tmavom šere namáchanými húštinami popri potoku obaja nemali ani najmenšiu chuť.

Dozrel čas na nejaký nápad a keďže niekedy od myšlienky k činu nie je príliš ďaleko, dohodli sa, že jeden z nich počká na mieste, a druhý obehne úsek potoka cez mostík poniže. Potom si stromčeky ponad potok  pohodlne prehodia.

    Ten čo čakal pri stromčekoch na jednom brehu sotva vyfajčil cigaretku, keď mu kamarát z tmy  na druhom brehu zahlásil, že je na mieste. Aj baterkou, ktorú si požičal cestou v krčme u Mladoňov, posvietil.

Ten so stromčekami prišiel až ku kraju vody, mocne sa rozpriahol..... noha sa mu pošmykla a „húúšš“ zviazané jedličky tresli doprostred speneného prúdu!

 Kalná voda ich okamžite lačne zlizla a začala rýchlo odnášať po prúde. 

Chvíľu ešte obaja stromčekári skúsili pobehnúť popri potoku v nádeji, že sa niekde zachytia. 

Krovie popri potoku a fakt, že voda tiekla oveľa rýchlejšie ako stíhali oni po brehu bežať, ich čoskoro zastavili.

   

A bolo po stromčekoch.

Text je autorským dielom Karstena Ivana z Mája 2013. 

Nemožno ho kopírovať a vydávať za vlastné dielo, 

Uverejniť v tlačených médiách je toto dielo možné len s výslovným súhlasom autora po predchádzajúcom požiadaní. 
Text už bol zverejnený v tlačovej forme

Text copyright:  K.Ivan 2016