Pred nie veľmi dávnou dobou sa zásadne zmenil postup
získavania vianočných stromčekov.
Dnes má veľa ľudí celkom pekné umelé stromčeky , ktoré pred
Vianocami vytiahnu z pivnice, po Vianociach zase odstroja ,zbalia do krabice alebo plastového
vreca, a uložia na ďalší rok.
Kto dnes chce živý stromček, ide pred nákupné stredisko,
vyberie si vzrast, druh, dokonca niekedy aj farbu vianočného stromčeka, na
mieste mu pristrúhnu strojom kmeň do stojana a celý ho navlečú do
prepravného obalu – sieťky- na pohodlné
prenášanie.
Keď ste však pred dvadsiatimi rokmi bývali v dedine ako
Hodruša-Hámre alebo Kopanice, mali ste len dve možnosti.
- Buď si stromček pôjdete kúpiť na lesný závod do Žarnovice kde bývali len smriečky alebo borovice, prípadne si vybavíte papier u miestneho horára a jeden si z dohodnutého určeného miesta hory na základe povolenky donesiete.
- Alebo tu bola druhá, pre niektorých lákavá možnosť získania pekného stromčeka, napríklad bielej jedličky ktorá sa oficiálne nepredávala. Mám na mysli získať bez papierov a vybavovania, ešte k tomu aj s pikantnou príchuťou zakázaného ovocia: - jednoducho si ho ísť ukradnúť do hory, ktoré doliny a dediny našej obce všade obklopujú.
Jeden z baníkov Rozália bane bol z tých
uvedomelejších, a stromček si išiel kúpiť do Žarnovice, na Štátne lesy.
Vybraný kus si oviazal dookola a posťahoval z domu
prineseným špagátom, aby sa mu lepšie niesol, nastúpil do autobusu smer Banská
Hodruša, zaplatil za seba aj stromček a už sa tešil, ako ho manželka
pochváli akého má šikovného chlapa.
Lenže čert nespí a ten jeho bdelý diablik mu našepkal,
aby sa po úspešnej misii zastavil ešte na jedno-dve poldeci v Espresse na
Kyslej.
Tak vystúpil aj so stromčekom o jednu zastávku skôr,
stromec oprel o výlohu aby na neho
videl, a vstúpil do podniku.
V espresse bolo teplo, útulne,
a boli tam už kamaráti z bane.
Porozprávalo sa a popilo,
z jedného poldeci boli najprv tri, potom šesť a ďalej sa už prestalo
počítať.
Spočiatku ešte sem tam hodil okom či tam stromček je, ale
s pribúdajúcimi pohárikmi už kontroloval čoraz menej, a aj vonku sa
medzitým zotmelo.
Zatmenie však postihlo aj myseľ nášho baníka, a nebolo
to spôsobené pohybom nebeských telies, ale pohybom alkoholu v krvi.
Ako sa dostal domov
nevie,
Jednoducho sa ráno zobudil vo svojej spálni s treštiacou
hlavou, jazykom suchým a opuchnutým. Manželka s ním nechcela
prehovoriť ani slovo, ale jej zamračené pohľady boli viac ako výrečné.
Chvíľu po prebudení mu v hlave zacvaklo: Stromček!!
Doniesol som domov stromček??
Rýchlo skontrolovať byt..do čerta!
Asi nedoniesol!
Bez slova sa poobliekal a utekal sa pozrieť
k Espressu, či tam náhodou ešte nie je opretý.
Nebol.
Tak rýchlo naspäť do Žarnovice kúpiť druhý stromček.
Mali už žiaľ len také zvyšné „metly“, lebo to najlepšie si
už zákazníci povyberali včera, ale lepšia
stromčeková metla, ako vôbec nič.
Keď manželka po nejakej dobe na Štedrý večer konečne prehovorila, nechválila ho.
Ktovie prečo.
Text je autorským dielom Karstena Ivana z Mája 2013.
Nemožno ho kopírovať a vydávať za vlastné dielo,
Uverejniť v tlačených médiách je toto dielo možné len s výslovným súhlasom autora po predchádzajúcom požiadaní.
Text v inej forme už bol zverejnený v tlačovej podobe v knižke z roku 2013
Text v inej forme už bol zverejnený v tlačovej podobe v knižke z roku 2013
Text copyright: K.Ivan 2016

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára