Na Rozálke sa jedného dňa čosi v strojovni na Druhej šachte v poobednej šichte pohubilo, a výťahom sa nedalo fárať.
Čo čert nechcel, jednému baníkovi
na desiatom obzore v dobývke PIŽ sa just
vtedy stal úraz, spadol, a nad členkom si nohu zlomil.
Kamaráti mu z drevených tyčí – nabijákov lánštábov spravili dlahu, a keďže sa nedalo čakať na opravu ťažného stroja, podujali sa
ho z Desiateho obzoru vyfelať po šachtovných rebríkoch na ôsmy obzor.
Šlo
to ťažko, ale dajako ho postupne po rebríkoch priečku po priečke naloženého na chrbte ,striedavo rebrík po
rebríku vypeľhali až na ôsmy obzor. Poranený bol tvrdý chlap, nebedákal,
neklial, iba zuby sem tam zatínal keď ho zabolelo.
Na ôsmom obzore pri šachte stáli plné vozy
rudy, a tak si na nárazisku položili nosítka, zraneného na ne naložili a chceli
ho cez tie plné vozy preložiť.
Z toho výstupu s pacientom cez dva obzory –
každý 30 výškových metrov - však boli nosiči
dosť vyšťavení, a tak sa stalo, že pri prekladaní cez vozy sa jednému z nich
nosítka vyšmykli.
Kolega-pacient so zlomenou nohou pác! - vypadol na druhej
strane z nosítok na oceľovú platňu náraziska šachty.
Nič sa mu nestalo, pozbieral
sa, len zaklial, so stisnutými zubami ich poposielal kde-kade, poväčšinou tam,
kam slnko nesvieti.
Poplašene
ho znovu naložili na nosítka, na vozíku –roháči- ktorým sa v bani
prepravujú dlhé kusy dreva alebo koľajníc ho opatrne previezli od druhej k prvej šachte .
Tam bolo treba znovu
chlapa vyložiť z nosítok do klietky, po príchode klietky na nultý
obzor opäť naložiť na nosítka, a vyniesť
pár sto metrov chodbou pred Rozálkovský mundloch.
Tam
už čakal technik s pripravenou sanitkou tisícdvestotrojkou, ktorá na Rozálke bola na takéto prípady v
garáži prichystaná.
V dobe socializmu bola sieť záchraniek oveľa redšia a
záchranárska sanitka sa volávala len k naozaj vážnym život ohrozujúcim
stavom.
Ide
sa na Novú Baňu do nemocnice!
Anabáze
však ešte ani zďaleka nebol koniec.
Dakde
pod Dolným tajchom koleso sanitky prederavil pohodený klinec.
Nad
Horným závodom si technik uvedomil, že sanitka čudne ide, nedrží „stopu“
Zastal,
a odhalil defekt.
Muselo sa vymeniť pichnuté koleso za rezervu.
Zraneného
nechal technik ležať v sanitke a podujal sa na výmenu.
Zdvihák , ktorým sa
sanitka na postihnutej strane mala pridvihnúť, bol len taká „šunka“ – originálny
pekný zdvihák dávno niekto ukradol – respektívne vymenil za svoj aušus.
Keď
sa kľuka tohoto zdviháka pustila z ruky,
roztočila sa naspäť, a zdvihnuté auto znovu kleslo. Lenže ako sa dá vymeniť
koleso, keď treba jednou rukou zdvihákovú kľuku držať?? Jednou rukou?
Mobily
vtedy neboli, pomoc nebolo kde ani ako zavolať, človek si musel poradiť sám.
Nič
iné sa nedalo robiť, len zraneného baníka so zlomenou nohou z korby
sanitky vyložiť, pomôcť mu dokrivkať – doskackať ku zdviháku a nechať ho držať
kľuku zdviháka počas celého procesu
výmeny kolesa.
Potom ho znovu naložiť na lehátko, naložiť koleso a až potom sa dalo pokračovať do nemocnice.
Všetko však dobre dopadlo a baník dodnes behá ako
srnec.
Copyright: Pôvodný text K.Ivan rok 2009
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára