Ringišpílový incident

V Banskej Hodruši na námestí Kalvárie sa kedysi konávali aj trhy, a na výročité sviatky, ako je

 Petra a Pavla, tam svoje pakšalamenty a „atrakcije“  rozkladali aj „komedianti“ 

Občas došiel aj kolotočiar. 

Kolotoč býval jednoduchý, nevysoký, poskladaný z drevenýchtrámov so štyrmi sedačkami na retiazkach. Žiadny motor nemal - roztáčali ho miestni chlapci, ktorí si potom po štyroch kolách roztáčania mohli užiť jednu jazdu v sedačke zadarmo. Takže pohonných síl bývalo vždy dostatok lebo záujem o bezplatnú jazdu medzi chlapcami z chudobnejších haviarskych rodín bol vždy veľký.

S niektorými chlapcami však samozrejme šili všetci čerti. 

Mládenci z Gápľa (Lill šachty) a z Bachauzu sa poobede narýchlo dohovorili, že si užijú srandu so spomínaným kolotočom. 

Kým kolotočiar v noci spokojne odfukoval vo svojej koníkom ťahanej drevenej maringotke,štyria chlapci s drúčikmi zbehli na „námestie“  stokilovú konštrukciu kolotoča podložili ,nadvihli a potichúčky odniesli . 

Na mieste nechali len vyrezávanú sošku trpaslíka ktorá sa otáčala na vrcholci osi kolotoča.

Kolotoč odniesli pomerne ďaleko, popri Katolíckom spolku až ku Centrálnej stupe  Hornohodrušského závodu.

Ráno, keď „komediant“ vyliezol z maringotky, spustil veľké lamentovanie a povyk.

Pobehal v panike najbližšie okolie, ale kolotoč nenašiel, len nemého svedka strašného zločinu - trpaslíka. 

„Toto teda svet nevidel - niekto mu ringišpíl musel ukradnúť! 

Jeho majetok, jeho živobytie mu dajakí odkundesi v noci ulúpili! V tom musí mať prsty miestna mládež, lebo niektorým, ako videl, nič dobré z očí nekukalo!“ Takýmito a podobnými slovami sa sťažoval starostovi,žiadal o vyšetrovanie a prítomnosť polície. 

Starosta však múdro rozhodol, že najprv sa prehľadá širšie okolie, až potom sa možno bude volať polícia zo Štiavnice. 

Samozrejme že kolotoč bol zakrátko nájdený pri pivovare, jeho majiteľ sa trochu ukľudnil aj keď sa celá dedina smiala z podareného kúsku. Robil si však starosti s jeho prepravou na pôvodné miesto, lebo  rozoberať prenáša ťa zase znovu skladať trámce na námestí bola robota na pol dňa. Zatiaľ by prišiel o „kšefty“.

      

 Neostávalo nič iné ako za pár grošíkov najať pár mocných mládencov , ktorí by ho za poplatok odniesli naspäť. Našiel ich zakrátko –netušiac že ochotní sú tí istí,ktorí „ringišpíl“ v noci odvliekli.

Takto si "srandu" patrične užili,a ešte aj pár grošíkov zarobili. 

No čo viac si už chlapci mohli priať?

Podľa podkladu Karola Haringa napísal K.Ivan, 2012

Ilustračné foto zo stránky drevenykolotoc.sk