Ako si Peter od bolesti pomohol

Banskému tesárovi Petrovi sa raz pri zaťahovaní stojky kladivo-bunko pošmyklo a riadne si ním tresol po palci ľavej ruky. Nechet sa mu podlial krvou a celý ofialovel. 

V ambulancii mu to zrőntgenovali, ale kedže to nemal zlomené, maródku mu nevypísali. 

Musel naspäť do roboty. 

Každý/á z Vás, kto to zažil, vie, že krvou podliaty necheť strašne bolí. 

Človek cíti v prste každý úder srdca. 

Nedá sa s tým ani stáť ani ležať ani bdieť ani spať.

Svoju smolu a bolesť ráno v robote vysvetlil štajgrovi a ten ho zaradil do dielne, uznal že to velmi bolí.

V dielni zametal, robil čo mu povedali ale palec riadne bolel. Majster z dielne mu poradil aby si necheť prevŕtal, a uvoľnil tlak krvnej zrazeniny.

Medzi nami, robí sa to tak, že si zoženiete tenučký vrtáčik tak do 1-2 mm v priemere. Opatrným šúľaním vrtáčiku medzi dvomi prstami si opatrne na nechte urobíte malú dieročku, ktorou tá krv spod nechta vytečie a uvoľní tlak.

No Peter to pochopil inak.

Požičal si v dielni najtenší vrták aký tam mali . Asi tak 3 mm. 

Upol ho cez prestávku, keď všetci z dielne išli na desiatu, do stojanovej vŕtačky.

Vŕtačku nastavil na nízke otáčky, a pristúpil k vŕtaniu. 

Žiaľ, na jeho smolu bol vrták tupý.

Na nízky prítlak nie a nie prevŕtať necheť.

Tak trochu pritlačil.

Samozrejme nasledovalo to, čo ste si už s husou kožou predstavili. 

Vrták zabral, ozvalo sa LUP! a vrták v okamihu prevŕtal celý palec skrz na skrz.

Peter v šoku ešte stihol stlačiť vypínač na vŕtačke.

Potom sa ho zmocnili mrákoty a odpadol. 

Keď sa pracovníci vrátili z desiaty, našli odpadnutého petra, ako visí za prevŕtaný palec na vrtáku stojanovej vŕtačky.

Z toho už maródka bola.

Text copyright Karsten Ivan 2014