Nácov vplyv na vedecko technický rozvoj

Náckov vplyv na vedeckotechnický rozvoj stredoslovenskej banskej oblasti a zvyšku sveta.

V rámci Banskoštiavnicko-Hodrušského baníckeho spolku som bol oslovený na spracovanie krátkeho náčrtu vplyvu Nácka a jeho rodiny na rozvoj vedy a techniky v našom regióne.

V prvom rade je potrebné povedať , že Náckova rodina mala na vývoj techniky po mnoho generácii vplyv veľmi významný. Bohužiaľ z 18 a 19 storočia sa nám zachovalo veľmi málo písomností, ktoré by sme mohli jednoznačne priradiť k Náckovi. Zrejme hlavne z dôvodu Náckovej negramotnosti.

V Hlavnom banskom archíve sa nám však zachoval významný dokument pod číslom ŠÚBA 3287/HKG/22, podľa ktorého Jozefa Karola Hella inšpiroval istý Ignácz Slanyna v roku 1732. Slanyna ktorý bol prastarým otcom Hodrušského Náca, pracoval na Brenner štólni ako čerpač vody pri ručnej hašpli- vrátku. 

Vtedy ešte mladý J.K.Hell sa podľa svojich poznámok ako mladý praktikant  jedného dňa  motal v Praniarskej bani a upozornil spoteného Ignáca Slanynu, že pomaly krúti klukou hašple. Na to mu vraj Ignác odpovedal – citujem“ Herr akademiker, šak vidia že som ukonaný a nerviózny! Ket sú taký študuvaný, nak  prestanú afektuvat  a vymyslia, ako by voda sama vytyahla vodu  z bany! „ Zdá sa, že práve toto bola prelomová myšlienka, ktorá inšpirovala mladého pána Hella ku konštruovaniu jeho úspešných strojov na vodný pohon.

Treba povedať, že napriek negramotnosti sa v Nácovej rodine po mužskej línii niekoľko storočí ústne odovzdávali určité základné fyzikálne poznatky, ktoré umožňovali mladším chlapcom vyniknúť nad rovesníkmi. Za pomoci zvýšenia tlaku a zmenšenia výtokového prierezu pri zdvihu – nazvime to dýzy- od 45 do 50 stupňov boli vždy v neoficiálnych preboroch v streku vysokom ale najmä streku ďalekom najlepší práve Náckovi chlapci.

        Iným príkladom využitia Nácovho nápadu v praxi je známa príhoda z Amáliašachty, keď Náco spolu s kamarátom Dolom pomaly privrel vetracie dvere a prievan im obom zhasol kahance. Keďže „švíbalke“ nemali a nebolo čím zapáliť svetlo, Nácko navrhol:“ Vyeš čo, ked nemáme svetlo, ja do toho kahana naondyem a puojdeme  za smradom !“

Jedná sa zrejme o prvú zmienku praktického využitia smradu v bani, ktorá je dodnes využívaná na signalizáciu nebezpečenstva v podzemí ,tzv merkaptánovú signalizáciu. Smrad merkaptánu ktorý je veľmi podobný Ružomberskému odéru funguje veľmi dobre , pri ostatnom cvičení na Rozálke vrhli šabľu do šrámu 4 baníci – slabšie povahy. 

Ako vidíme, Náckov nápad bolo potrebné len technicky rozpracovať a uviesť do praxe.

        Nácko  však neexperimentoval len v hydrodynamike a banskej prevádzke, darilo sa mu aj v domácnosti. Inovácie a experimenty s Málikou v noci pod duchnou ponecháme bokom a sústredíme sa na jeden dôležitý vynález za ktorý opäť zožal slávu a peniaze niekto iný.

Náckove pokusy prebiehali systémom „to som zvedavý, čo sa stane ked totok potyahnem a hinto kolyesko otočým“.V tom čase pre nedostatok roboty v bani štiepal drevo pre parnú elektrocentrálu na Francšachte, kde mu boli podobné experimenty pod hrozbou štrófania prísne zakázané. Zneuznaný talent sa jedného dňa po lône vrátil neskoro večer z krčmy od Šimkov domov,a v záchvate náhlej inšpirácie potichu prilepil šusterským lepidlom značky POPP pokrievku na hrniec s fazuľou, ktorú Málika dala nabobtnať na sobotňajší obed.

 Náco ráno samozrejme dospával , Málika  dala hrniec rovno na rozkúrený šporhelt a išla sa krátko podiškurovať so susedou Lénou cez plot. Kým para z kastróla unikala drobnými špárami nič sa nedialo, keď však fúgy upchali kúsky fazuľových šupiek nastalo to, čo muselo prísť.

Keď prudko prebudený Náco s vystrašenou Málikou zoškrabali „fizólne“ zo stropu, zistili ,že strukovina je už po polhodine varu mäkká! 

Prevratný objav si Nácko pochopiteľne nenechal pre seba a v zápätí nato v domácnostiach kamarátov Munda, Dola a Hancka prebehlo krátke, ale intenzíve preverovanie účinnosti novej metódy. 

Vzápätí však urýchlenie varenia potravín touto cestou bolo zhodnotené ako nehospodárne - ako povedala Mundova manželka Verona: „čo jedon var, to jedon kastrón“. Nová metóda mala však aj priaznivé zdravotné dopady – vo všetkých novátorských kuchyniach museli vzápätí čerstvo nabieliť stropy a všetky domácnosti sa intenzívne vetrali až pokým si nenašetrili na nové sklo do oblokov.

Celá popísaná inovácia by bola upadla do zabudnutia, keby si nebol článok z novín pod titulkom „Szelmécbányai Explóziában sérió“ dal v Bibliothéque National v Paríži preložiť istý inžinier Papin, ktorý si princíp dal patentovať a zarobil na ňom majetok.

Nácko na svojich nápadoch síce nezarobil „nygdá nyšt“ ale vynaliezavosť mu história uprieť nemôže, a je len na nás všetkých aby sme zviditeľnili tohto slovenského zneuznaného génia.

Zlepšovateľskému hnutiu zdar!               

Copyright autorský text K. Ivana 2007