V čase
keď ešte fungovala Štiavnická Nová šachta, dlhšie geologické vrty
v podzemí vykonával štátny podnik Geologický prieskum Nová Baňa.
Povinnosťou technikov Geologického rieskumu bolo nie len kontrolovať svojich robotníkov pri vŕtaní v podzemí,
vyhodnocovať výsledky vŕtania ale tiež zúčastňovať sa roznych porád pri ktorých
bolo treba vyjadrovať sa ku geologickým záležitostiam.
Jeden
z geológov GP chodieval kontrolovať svojich vrtárov na 12. Obzor Novej
šachty v Banskej Štiavnici. Po kontrole a prehliadke vrtného jadra mu vždy
zvýšilo pár hodín, ktoré mohol využiť inak.
A keďže väčšine geológov sú vedy
geologické zároveň koníčkom, voľný čas v bani občas trávil zberom
kamienkov a minerálov.
Jedného dňa v takejto voľnej hodinke zaskočil na
metasomatické zrudnenie Alžbeta, kde sa vyskytovali bohaté oloveno-zinkové rudy.
To znamenalo že sa tam dali nájsť veľké kusy nádherne ligotavých strieborných
galenitov,hnedých sfaleritov a zlatých chalkopyritov.
Preto že ich tam bolo požehnane, geológ – hovorme mu
Juraj – ich do sáčkov z trhaviny v ruksaku, ktorý je povinnou výbavou
banských geológov, nabral hádam aj 15 kilo.
Ale s pribúdajúcimi
nachodenými kilimetrami v podzemí ruksak ako by stále viac oťažieval,
popruhy plecniaku sa stále viac zarezávali do ramien a ostré hrany skál
v torbe nepríjemne tlačili do chrbáta.
Keď už toho začínal mať naozaj
dosť, rozhodol sa že ligotavú rudu v nejakej bočnej opustenej chodbe vysype, a neskor ju opať
pozbiera a vynesie na dvakrát.
Ako pomyslel, tak aj spravil.
Zašiel do pomerne
odľahlej chodby ktorá mala nájsť nové rudné zásoby, ale keď sa zámer nepodaril ,
zostala opustená.
Sáčky na jednom mieste z ruksaku povyberal , vzorky
vysypal na spodok chodby a takto odľahčený spokojne odkráčal k šachte.
Nevšimol si pritom, že vzorky vysypal rovno pod prieskumný strmý komín, ktorým
sa ešte naposledy pokúsili baníci nájsť rudu.
O pár dní sa na miesto vracal, že druhú polovičku vzoriek opäť pozbiera, a vynesie von.
Lenže ako prešiel cez
križovatku , na mieste stál riaditeľ bane s výrobným námestníkom a hlavným
geológom, ktorí v ten deň tiež fárali.
Trošku
sa začudovali, čo tam Ďuro robí, ale bleskurýchlo si vymyslel dôveryhodnú výhovorku, že chcel odobrať vzorku
z jednej jalovej žily v chodbe.
Odpoveď menežment uspokojila, a pokračovali
v riešení dôležitého problému, ktorý sa objavil, totiž vysypanej bohatej
rudy pod komínom.
Riaditeľ
bol toho názoru, že razenie komínu sa muselo vo výške zastaviť tesne pred
rudnou, žilou, ktorá teraz , po rokoch ovetrala, popraskala, a dole komínom
popadala na chodbu.
No a ak je v čelbe komína nad nimi taký výskyt bohatej
rudy, treba ju začať ťažiť.
To znamená, že treba do tejto chodby obnoviť koľajničnú trať,
znovu vystužiť komín, vybaviť ho lezným oddelením,sypným oddelením, natiahnuť
sem znova elektriku, vodné potrubie, vetranie, ventilátory a podobne.
Hlavný
geológ súhlasne prikyvoval, a výrobný námestník povedal, že to celé bude stáť
dva až tri milióny korún. V poriadku
- odvetil riaditeľ, ak je tam takáto bohatá ruda, oplatí sa to. Lenže
Juraj začal tušiť, že je zle.
Milióny korún zbytočne vyhodené kvôli pár kilám
prinesenej rudy - to zaváňalo veľkým
průserom!!
Na druhej strane sa pred veľkým riaditeľom a jeho suitou bál
priznať, že ruda pod komínom je jeho dielom, aby nenasledovali otázky typu či
nemá nič lepšie na práci ako sa motať po cudzej bani, či nemá dosť svojej
roboty a podobne.
Riaditeľ bol dosť rýchlo vznetlivý človek a vedel sa poriadne
naštvať.
Keby sa teraz priznal, mohli by Ďura kľudne aj z roboty vyhodiť,
alebo ho premiestniť na vrty do nejakej bohom zabudnutej horskej oblasti , kde
líšky dávajú dobrú noc , a diviaky
k tomu naradáš pridávajú ešte
pac a pusu....
Lenže na druhej strane,
keď sa v bani preinvestuje niekoľko miliónov a zistí sa že tam žiadna ruda
nieje, začne sa aj tak veľké vyšetrovanie kto to celé zavinil, a Ďuro sa o odložení
rudy v bani už stihol pochváliť medzi rečou pár kolegom.
Vyzeralo to na veľký problém a Juraj kvoli obavám pár nocí zle spal,
dokonca sa mu aj snívalo o tom ako ho vyhadzujú z roboty a nikde ďalšiu
nemôže nájsť. Mátalo ho to niekoľko
týždňov. Lenže potom sa ukázalo, že riaditeľ s hlavným inžinierom sa
rozhodli s investíciami počkať či
nevypadne ešte viac rudy z komína.
Chodili to tam kontrolovať. Keď nič
nové nevypadlo ani po štvrť roku, bol prípad odložený ad acta.
A
Juraj odvtedy vzorky už nikdy voľne po bani nepohadzoval.
Vždy si ich odvtedy riadne zakopal, ako sa patrí.
Text copyright Karsten Ivan 14.1.2012

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára