Rozvojový plán

V čase keď ešte fungovala Štiavnická Nová šachta, dlhšie geologické vrty v podzemí vykonával štátny podnik Geologický prieskum Nová Baňa. 

Povinnosťou technikov Geologického rieskumu bolo nie len kontrolovať  svojich robotníkov pri vŕtaní v podzemí, vyhodnocovať výsledky vŕtania ale tiež zúčastňovať sa roznych porád pri ktorých bolo treba vyjadrovať sa ku geologickým záležitostiam.

Jeden z geológov GP chodieval kontrolovať svojich vrtárov na 12. Obzor Novej šachty v Banskej Štiavnici. Po kontrole a prehliadke vrtného jadra mu vždy zvýšilo pár hodín, ktoré mohol využiť inak. 

A keďže väčšine geológov sú vedy geologické zároveň koníčkom, voľný čas v bani občas trávil zberom kamienkov a minerálov. 

Jedného dňa v takejto voľnej hodinke zaskočil na metasomatické zrudnenie Alžbeta, kde sa vyskytovali bohaté oloveno-zinkové rudy. 

To znamenalo že sa tam dali nájsť veľké kusy nádherne ligotavých strieborných galenitov,hnedých sfaleritov a zlatých chalkopyritov. 

Preto že  ich tam bolo požehnane, geológ – hovorme mu Juraj – ich do sáčkov z trhaviny v ruksaku, ktorý je povinnou výbavou banských geológov, nabral hádam aj 15 kilo.

 Ale s pribúdajúcimi nachodenými kilimetrami v podzemí ruksak ako by stále viac oťažieval, popruhy plecniaku sa stále viac zarezávali do ramien a ostré hrany skál v torbe nepríjemne tlačili do chrbáta.

 Keď už toho začínal mať naozaj dosť, rozhodol sa že ligotavú rudu v nejakej bočnej  opustenej chodbe vysype, a neskor ju opať pozbiera a vynesie na dvakrát. 

Ako pomyslel, tak aj spravil. 

Zašiel do pomerne odľahlej chodby ktorá mala nájsť nové rudné zásoby, ale keď sa zámer nepodaril , zostala opustená.

 Sáčky na jednom mieste z ruksaku povyberal , vzorky vysypal na spodok chodby a takto odľahčený spokojne odkráčal k šachte. 

Nevšimol si pritom, že vzorky vysypal rovno pod prieskumný strmý komín, ktorým sa ešte naposledy pokúsili baníci nájsť rudu. 

Ilustračné foto galenit zo stránky geologie.vsb.cz

O pár dní sa na miesto vracal, že druhú polovičku vzoriek opäť pozbiera, a vynesie von. 

Lenže ako prešiel cez križovatku , na mieste stál riaditeľ bane s výrobným námestníkom a hlavným geológom, ktorí v ten deň tiež fárali.

Trošku sa začudovali, čo tam Ďuro robí, ale bleskurýchlo si vymyslel dôveryhodnú  výhovorku, že chcel odobrať vzorku z jednej jalovej žily v chodbe.

 Odpoveď menežment uspokojila, a pokračovali v riešení dôležitého problému, ktorý sa objavil, totiž vysypanej bohatej rudy pod komínom.

Riaditeľ bol toho názoru, že razenie komínu sa muselo vo výške zastaviť tesne pred rudnou, žilou, ktorá teraz , po rokoch ovetrala, popraskala, a dole komínom popadala na chodbu.

 No a ak je v čelbe komína nad nimi taký výskyt bohatej rudy, treba ju začať ťažiť.

 To znamená, že treba do tejto chodby obnoviť koľajničnú trať, znovu vystužiť komín, vybaviť ho lezným oddelením,sypným oddelením, natiahnuť sem znova elektriku, vodné potrubie, vetranie, ventilátory a podobne. 

Hlavný geológ súhlasne prikyvoval, a výrobný námestník povedal, že to celé bude stáť dva až tri milióny korún. V poriadku  - odvetil riaditeľ, ak je tam takáto bohatá ruda, oplatí sa to. Lenže Juraj začal tušiť, že je zle.

 Milióny korún zbytočne vyhodené kvôli pár kilám prinesenej rudy  - to zaváňalo veľkým průserom!!

 Na druhej strane sa pred veľkým riaditeľom a jeho suitou bál priznať, že ruda pod komínom je jeho dielom, aby nenasledovali otázky typu či nemá nič lepšie na práci ako sa motať po cudzej bani, či nemá dosť svojej roboty a podobne. 

Riaditeľ bol dosť rýchlo vznetlivý človek a vedel sa poriadne naštvať. 

Keby sa teraz priznal, mohli by Ďura kľudne aj z roboty vyhodiť, alebo ho premiestniť na vrty do nejakej bohom zabudnutej horskej oblasti , kde líšky dávajú dobrú noc , a diviaky  k tomu naradáš  pridávajú ešte pac a pusu....  

Lenže na druhej strane, keď sa v bani preinvestuje niekoľko miliónov a zistí sa že tam žiadna ruda nieje, začne sa aj tak veľké vyšetrovanie kto to celé zavinil, a Ďuro sa o odložení rudy v bani už stihol pochváliť medzi rečou pár kolegom.  

Vyzeralo to na veľký problém  a Juraj kvoli obavám pár nocí zle spal, dokonca sa mu aj snívalo o tom ako ho vyhadzujú z roboty a nikde ďalšiu nemôže nájsť.  Mátalo ho to niekoľko týždňov. Lenže potom sa ukázalo, že riaditeľ s hlavným inžinierom sa rozhodli s investíciami počkať  či nevypadne ešte viac rudy z komína. 

Chodili to tam kontrolovať. Keď nič nové nevypadlo ani po štvrť roku, bol prípad odložený ad acta.

A Juraj odvtedy vzorky už nikdy voľne po bani nepohadzoval. 

Vždy si ich odvtedy riadne zakopal, ako sa patrí.          

Text copyright Karsten Ivan 14.1.2012