Vianočné svetielka

Bolo to niekedy začiatkom sedemdesiatich rokov. 

Na vianočných stromčekoch sa ešte stále vo väčšine domácností svietilo voskovými sviečkami. Boli na to také ozdobné štipce, ktoré mali na vrchu držiačik na malú tenkú sviečočku. Ozdobiť takýmito sviečkami vianočný stromček bolo priam umenie, preto že sa na konárikoch -vtedy výhradne len živých- stromčekov museli vybrať také miesta, aby sviečky stáli kolmo, a zároveň aby nepodpálili plamienky konáriky nad nimi. Takýto stromček sa musel strážiť, preto že požiare stromčemkov aj pre malé chybičky bývali cez vianoce bežné, a nejedna família doplatila na vianočnú výzdobu nielen zhorenou obývačkou, ale často aj vyhoreným celým barákom alebo bytom.
V obchodoch Elektrospotrebiče (iné okrem štátnych neboli) sa v tom odobí pomaly začali objavovať aj sviečky elektrické - žiarovkové. Nebol to žiadny lacný špás, sviečky boli drahé, aj keď väčšinou nevzhľadné alebo gýčovité. 
Napriek tomu "leteli" a predávali sa ako teplé rožky, preto že mať ich na stromčeku bolo moderné a ľudia sa, tak ako teraz, aj vtedy radi predvádzali.

Dvaja baníci- kolegovia z práce- sa zúčastnili v tej dobe zájazdu do predvianočnej Bratislavy. Nakúpili v Priore nejaké darčeky pre rodiny,vypili zvarené vínko, v stánku zajedli cigánskej, pozreli kapre v kadi a potom sa len tak motali, pobafkávajúc Marsky, vedno po večerných uliciach.

Zrazu ich zbadali! 
Z jedného Elektra na nich z výkladu svietili elektrické sviečky. Osvetľovali modro, zeleno, červeno aj žlto, pripevnené štipcami v kartónovej krabici a zapojené priamo do zásuvky. Obom kamarátom sa oči farebne zaleskli a chvíľu ich cez výklad obdivovali.
 "Peknie sa, ale drahie... stopedesiat korún je vela!" hovorí prvý škúliac na cenovku. "Pravdu máš, na stopedesiat korún musíme aj dva dni na štrose kameň nakladat!" potvrdil druhý. "Keby stáli polovičku, to by sa dalo, ale takto..." posmutnel prvý.

No prvý dostal nápad: "Mundo a máš sedemdesiat pet korún?" pýta sa. "Mám!" znela odpoveď " Očúvaj, ačák kúpme si ich spolu jedny, rozdelíme si ich napoly: čák to nemvože byt problém napojit každý svoju polku sviečkov na elektriku , no nie?" 

 "Pravdu máš Zolo, ved my nadpájame rozbuške na šusdrót v bany každodenne, a totok nieje ništ inšuo, just ako keby si čelbu zapájau!"  rozžiarili sa kamarátovi oči ako tie vianočné "sviečke". 
   
Ako sa dohodli, tak aj spravili, dali do kopy po 75 Kćs, a jednu súpravu "eletrických sviečočkov" spolu na "tvári miesta" zakúpili. Dali si ju riadne odskúšať, predviesť, a k súprave dostali ešte aj dva kusy náhradných žiaroviek, ktoré si hneď po jedej každému - po bratsky rozdelili. 

Celí spokojní sa tešili , ako potešia a prekvapia rodinu. Hneď na ďalší deň sa zišli, 16 elektrických sviečočiek odborne rozstrihli na polovicu a každý svojich osem sviečok napojil na zástrčkové adaptéry dvojlinkou s kontaktami riadne olepenými izolačnou páskou, ako videli v bani elektrikára robiť, preto že bezpečnosť pri práci s elektrikou je nadovšetko. To im mnohokrát prízvukovali na bezpečnostných školeniach na bani

Bolo že to doma radosti, keď v Štedrý deň pri stavaní stromčeka vytiahli svoje "súpravy"  a rozvesili ich na svoje stromčeky. Bývali od seba neďaleko, v baníckych bytovkách. 
Scenár slávnostného rozsvietenia eletrickej iluminácie  vianočného stromčeka bol v oboch bytoch v podstate rovnaký. Po zapnutí zástrčky do zásuvky sa v oboch bytoch ozvalo PRÁSK! ohnivý záblesk, a v oboch bytoch nastala tma. Nasledoval plač detí, manželky hystericky vykríkli , skontrolovali, či manželia žijú, a potom pri svetle sviečok a bateriek sa dali rodičia do výmeny poistiek.

 Žiadna sláva s farebnými svetielkami sa nakoniec nekonala. Manželky na stromček napochytro povybaľovali klasické sviečkové štipce a voskové sviečky. Aj preto sa Štedré večere v oboch domácnostiach začali so značným opozdením. 

Keď sa Mundo a Zolo po polnočnej omši stretli za kostolom na cigaretke,, obaja si mysleli, že tomu druhému žiarovky na stromčeku svietia a opatrne rozpačito prezvedali: 
"Tak ako?"
"Ále celkom fajn" 
"A žiarovke na stromčoku svietia?" 
"Áno, peknuo je to" A u vás?"
"Tiež fain, tie farebnie svetielka  to je ti veru celkom iný tabak ako voskovie sviečočke!"
"Veru, tak,tak, žena mala radosť..." 
"Aj moja rodina híkala ako Baumgartnerov somár... No ništ, maj sa pekne a peknie sviatke ti vinšujem"
"Aj tebe aj tvojej rodine peknye sviatke. Maj sa"
"Maj sa pekne"

Tajomstvo o tom čo sa v oboch domácnostiach stalo sa však dlho neudržalo, preto že za krátko sa stretli aj ženy oboch "osvetľovačov" a tie si na rovinu vysvetlili, ako bolo doma na Štedrý Večer , a následne to obom našim montérom doma  vytmavili. 

Tí si cez sviatky uvedomili, že pripojiť polovičný počet elektrických sviečočiek na 220 voltov nie je to isté, ako čelbu s elektrickými rozbuškami na šusdrót nadpájať, aj keď na konci oboch procesov je výbuch. Postupom času v Hodruši vedeli všetci, ako dopadli amatérski montéri slaboprúdu.

Zola s Mundom ešte dlho v bani volali "Elektrikári" a často sa ich pýtali, ako im svietia tie elektrické sviečky, či ich už našteluvali, či sa im žiarovka nevypálila a podobne. 

Nuž, kto má škodu, má aj posmech.

 Tak to chodí.

z podkladu Karola Haringa 
spísal K.Ivan 25.12.2013