Kapor v omáčke

UPOZORNENIE:
Čítanie tohto blogového príspevku sa neodporúča ľuďom so slabším žalúdkom a náchylnosťou k nevoľnosti kombinovanou s bohatou predstavivosťou, preto že obsahuje popis udalostí spojených s nechutnosťami.

Na Dolnom banskom závode v Hodruši bola predvianočná oslava.

Bol deň voľna a tak pani z účtárne kúpila na Sandríkoch pri Jednote živého kapríka na Štedrovečerný stol, a len tak v igelitke ho vyniesla na Rudné bane s úmyslom zúčastniť sa predvianočného posedenia. 

Aby sa kapor neudusil, po príchode napustila na umyvárke vodu do umývadla a kapra do nej pustila.

 Ten sa vode evidentne potešil, a veselo kýval plutvami, takže sa mohla venovať tradičnému spoločnému obedu a posedeniu.

Riaditeľ ako vždy povedal pár slov, poďakoval spolupracovníkom za odvedenú prácu, krátko zhodnotil rok a zaželal všetkým radostné Vianoce a šťastný Nový rok.

Potom bola na rade tradičná slížiková kuracia polievka, rezeň so zemiakovým šalátom a zákusky ako vždy.

Samozrejme sa pomedzi to poprekladali nejaké poháriky z prineseného vínka a ostrého, „aby si šnyclík nemysleu, že ho pes zožrau!“ ako sa hovorievalo.

 Bujará oslava pokračovala až do večera, ale naša pani len striedmo popíjala, s tým že sa neskôr vytratí domov.

Samozrejme daktorí si veru riadne uhli, a nohy im „mäkli“ čo sa neobišlo bez spievania a rozprávania príbehov. 

Pokiaľ sa niekto , kto si medzičasom nahonobil riadnu opicu, vypotácal z miestnosti, nezaobišlo sa to bez veselých poznámok na jeho účet, ale tak to už bývalo zvykom.

Naša pani posedela, porozprávala sa, a keď usúdila, že už je čas ísť domov, zdvihla sa a rozlúčila s tými čo ešte ostávali.

Spomenula si na kapra v umývadle , zobrala igelitku že si ho vyzdvihne. Ako zapla svetlo v umyvárni ešte si vo veselej nálade polohlasne povedala „ Tak čo rybička? Ako sa máš?“

No pri pohľade do umývadla ju skoro porazilo.

Kapor miesto vo vode plával v akejsi omáčke z hrášku, zemiakov, slížikov, a kúskov rezňa!! 

Čo  zapríčinilo takú zmenu bolo jasné: 

Nejaká sviňa ožratá sa vyvracala do umývadla, kde si ryba užívala svoje posledné hodiny.

Pri tom pohľade ju však znenazdajky naplo, a veru voľky nevoľky, aj ona kapríkovi „polievku“ zahustila svojím „príspevkom“.  

Keď sa jako-tak pozbierala, potiahla retiazku  na ktorej bol štupeľ sifónu pripevnený, s úmyslom   kapra opláchnuť čerstvou vodou.

 Umývadlo sa veľmi pomaly  vyprázdňovalo, kaprovi sa ubúdajúca hustá voda nepáčila a začal sa metať, pričom rozstrekoval „hustuo“ po celej umývárke.

No hotové božie dopustenia!!!

Naveľa sa jej horko ťažko podarilo kapra so zaťatými zubami, premáhajúc búrku v žalúdku pri tom pohľade prehodiť do vedľajšieho umývadla, kde ho rýchlo opláchla, strčila do igelitky.

 Potom si umyla ruky a chystala sa pratať sa kade ľahšie.

Medzitým voda z umývadla kde predtým kapor vegetil, odtiekla, a na dne sa odhalil predmet  ktorý okrem „hustého“ odtok blokoval.

Zo dna umývadla sa na ňu veselo cerili štátne zuby – klapačky, ktoré tam nedobrovoľne zanechal ten, čo to celé spôsobil .

Tých Vianoc jedol vianočného kapra len jej muž, ona sa ho ani nedotkla.

Ešte dlho ju táto príhoda mátala.

Stačilo povedať „ryba“ a okamžite sa jej zviditeľnil zubatý úsmev z kaše na dne umývadla....

Text je autorským dielom Karstena Ivana z Mája 2013. 

Nemožno ho kopírovať a vydávať za vlastné dielo, 

Uverejniť v tlačených médiách je toto dielo možné len s výslovným súhlasom autora po predchádzajúcom požiadaní. 
Text už bol vydaný v tlačenej forme  v roku 2013

Text copyright:  K.Ivan 2016  

  

Vianočné stromčeky 3

Ďalší pracovník sa tak isto pred vianocami vybral na jedľu. 

Bola zima, tak si ešte pred výpravou glgol ostrého, aj so sebou si zobral ploskačku. 

Ten svoj vyhliadnutý stromček sa mu nejako nedarilo nájsť, ale popri hľadaní natrafil na krásnu súmerne vyrastenú jedličku.

Bola síce trochu väčšia, ale povedal si že si ju doma prispôsobí na veľkosť akú potrebuje.

 Zvyšná čečina bude na prikrytie hrobov na cintoríne a nejaké domáce dekorácie. 

Prihol si z placačky, odpílil ju a po svahu odvliekol do svojej záhrady na kraji lesa. 

Samozrejme počkal na podvečer, aby ho niekto nedajbože z cesty nevidel a nebonzol horárovi.

Doma si znova prihol pálenky a stromček zhodnotil: ejha, riadny kus som doniesol. 

Však tá má najmenej 5 metrov! 

Bude ju treba skrátiť!

Trošku ho už motkalo, ale zašiel do pivnice pre väčšiu pílku. 

No – koľko skrátime? šomral si pre seba a v hustom šere odhadoval veľkosť stromčeka na odpílenie – asi tak.... toľkoto. 

Neuvedomil si, že velenie rozum medzitým odovzdal alkoholu a odhady už má na starosti pálenuo. Po odrezaní si kus, ktorý plánoval vystaviť v obývačke postavil.

 Otca jeho naháňam!!!

 Stromček to bol krásny, hustý, súmerný. 

Lenže postavený siahal tak do výšky pása! 

Taký trošku vyrastenejší bonsaj! 

Dofrasa, tak takéhoto krpca do obývačky postaviť nemože.

 Ten možno dať iba ak na cintorín na rodinný hrob, ako niektorí cez Vianoce svojim zosnulým dávali.

 Jedličky s okypteným vrcholcom však stále zostával riadny kusisko.

 Otrundžená hlava sa rozhodla, že do izby teda pôjde to, čo zostalo. 

Miestnosti sú vysoké tri metre dvadsať cantimetrov, takže s rezervou na stojan môže byť glhý tri metre.

Tentokrát si už zvyšok stromu pomeral, a odspodu odpílil na mieru.

Čul ešte nájsť stojan!

Po nejakej chvíli ho vyštrachal v garáži, primeral, dĺžkovo sedí, akurát kmienik bude treba riadne ostrúhať aby sa do stojana zmestil, lebo je hrubý ako noha.

 Po nejakej hodinke ho však pižlikanie prestalo baviť , preto že strúhanie išlo veľmi ťažko, a rozhodol sa že bude treba iný stojan s väčším priemerom otvoru na nastoknutie stromčeku.

Koleso z banského nakladača, ktoré je v pivnici hádam zo päť rokov bude to pravé! 

Je to riadny kus masívneho kovu s veľkým otvorom v strede – stojan na veľký stromček ako vyšitý!

Každý baník sa pri „premiestnení“ niečoho z bane poteší trikrát: prvý krát keď to na šachte pajzne a schová, druhý krát keď to donesie z bane domov, a tretíkrát keď zistí na čo sa to dá použiť.

Vyvliekol „goleso“ z pivnice, primeral otvor osky – pasuje!

 Už to len celé nainštalovať.

Dvadsaťkilový kus odliatej ocele teperil do domu, už bol pred obývačkou, keď sa mu zrazu koleso vyšmyklo zo skrehnutých dlaní a trééésk na kachličky v chodbe. 

Keramické črepy z kachličiek sa len tak rozfrkli dookola!

 No do riti!!

Čo už teraz, už sa stalo... dotrepal „stojan“ na miesto určenia, potom osadil stromček siahajúci podlahy až po strop.

Bez vrcholca, ktorý sa odpílený váľal za domom, sa stromček do obývačky zmestil tak akurátne – od stropu až po podlahu.

Keď prišiel domov dospelý syn, najprv krútil hlavou nad roztrepanými kachličkami v chodbe, potom trochu aj nad stromčekom.

Keď sa ho otec, hrdý na svoju vynaliezavosť, spýtal čo na to hovorí, opýtal sa najprv kde má ten stromček vrcholec.

Keď tato na miesto odpovede naliehal, aby povedal, ako sa mu páči, odpovedal:

„Nuš, nie je to zlý stromček, hustý, voňavý! 

Ale treba povedať, že jedličkový„medzikus“ sme ešte doma doteraz nikdy nemali! “

Samozrejme , po Vianociach sa tatko v robote pochválil akú mal doma štrapáciu s „medzikusovým“ vianočným stromčekom a baníci sa ešte niekoľko rokov pýtali pred každými sviatkami, či chystá normálny stromček, alebo dá prednosť „medzikusu“.

Text je autorským dielom Karstena Ivana z Mája 2013. 

Nemožno ho kopírovať a vydávať za vlastné dielo, 

Uverejniť v tlačených médiách je toto dielo možné len s výslovným súhlasom autora po predchádzajúcom požiadaní. 
Text už bol vydaný v tlačenej forme  v roku 2013

Text copyright:  K.Ivan 2016  

    

Vianočné stromčeky 2

Pred nie veľmi dávnou dobou sa zásadne zmenil postup získavania vianočných stromčekov.

Dnes má veľa ľudí celkom pekné umelé stromčeky , ktoré pred Vianocami vytiahnu z pivnice, po Vianociach zase  odstroja ,zbalia do krabice alebo plastového vreca, a uložia na ďalší rok.

Kto dnes chce živý stromček, ide pred nákupné stredisko, vyberie si vzrast, druh, dokonca niekedy aj farbu vianočného stromčeka, na mieste mu pristrúhnu strojom kmeň do stojana a celý ho navlečú do prepravného obalu – sieťky-  na pohodlné prenášanie.

Keď ste však pred dvadsiatimi rokmi bývali v dedine ako Hodruša-Hámre alebo Kopanice, mali ste len dve možnosti.

• Buď si stromček pôjdete kúpiť na lesný závod do Žarnovice kde bývali len smriečky alebo borovice, prípadne si vybavíte papier u miestneho horára a jeden si z dohodnutého určeného miesta hory na základe povolenky donesiete.
• Alebo tu bola druhá, pre niektorých lákavá možnosť získania pekného stromčeka, napríklad bielej jedličky ktorá sa oficiálne nepredávala. Mám na mysli získať bez papierov a vybavovania, ešte k tomu aj s pikantnou príchuťou zakázaného ovocia: - jednoducho si ho ísť ukradnúť do hory, ktoré doliny a dediny našej obce všade obklopujú.

 To druhé bola výzva, ku ktorej sa mnohé hlavy rodín postavili čelom ako chlapi.

Nebolo to však celkom také jednoduché ako by si nejaký mešťan mohol predstavovať.

 Šlohnutie stromčeka z hory je proces, ktorý musíte naplánovať a plán dodržiavať, ak to má vyjsť podľa predstáv.

 Najprv ste si v  jeseni museli prejsť vhodné porasty jedlín, smrečín alebo borovíc a vyselektovať nenápadne vhodných kandidátov na vianočný stromec.

Potom určiť jedného alebo dvoch finálnych kandidátov (pre prípad, že by Vás niekto predbehol), a dobre si zapamätať miesto, kde sa nachádzajú. Tak dobre, aby ste na to miesto bol schopný prísť aj v šere skorého večera.

Pritom bolo treba vziať do úvahy, že po opadaní listov alebo napadaní snehu sa terén naoko dosť zmení.

Potom už  bolo potrebné len počkať na predvianočný čas, naostriť pílku a v šere vyraziť na ilegálny výrub.

Aj tak to však nemuselo znamenať, že ho domov naozaj donesiete.

Dvojica kamarátov sa dohodla, že pôjdu spoločne na stromčeky, preto že treba ísť za šera, aby ich nikto nevidel.

Keby si jeden z nich na snehu členok vyvrtol alebo nedajbože niečo iné sa stalo, druhý mu pomôže.

Pred Vianocami sa vybrali na miesto kde rástli ihličnany, ktoré si vopred vyhliadli na boku hlavnej doliny. 

Bolo tam strmo, situáciu ešte zhoršilo množstvo snehu z predchádzajúcich dní, ktorý sa teraz,  po oteplení, prudko topil. 

Všade vlhko, mokro, studená čľapkanica.

 Kým sa hore k jedľovej mladine dostali, boli mokrí ako myši. Z obavy, aby pri nesení stromčekov niektorý z dvojice cestou nepolámali, vymysleli si, že ich oba zviažu spolu a spolu aj ponesú. Jeden vpredu, druhý vzadu.

 Keď sa jeden šmykne, druhý jedličky zadrží.

Zostup po prudkom svahu s ťažkým snehom za rýchlo padajúcej tmy bol náročný, veru neraz noha podkĺzla a jeden alebo druhý z nosičov sa zvalil do mokrého snehu.

Nápad so spoločným postupom a zviazaním stromčekov sa ukázal ako dobrý, napriek pádom raz jedného, raz druhého stromčekom nič nebolo.

Horko ťažko zostúpili na dno doliny k potoku.

Mali už naozaj dosť, boli uťahaní ako mačence.

Potok bol z rýchleho topenia masy snehu rozvodnený, kalná voda temne hučala v koryte. O prebrodení  nemohlo byť ani reči, a najbližší mostík bol hádam dvesto metrov po prúde, až u krčmy pri Rudných baniach. 

Niesť stromčeky ešte dvesto metrov v tmavom šere namáchanými húštinami popri potoku obaja nemali ani najmenšiu chuť.

Dozrel čas na nejaký nápad a keďže niekedy od myšlienky k činu nie je príliš ďaleko, dohodli sa, že jeden z nich počká na mieste, a druhý obehne úsek potoka cez mostík poniže. Potom si stromčeky ponad potok  pohodlne prehodia.

    Ten čo čakal pri stromčekoch na jednom brehu sotva vyfajčil cigaretku, keď mu kamarát z tmy  na druhom brehu zahlásil, že je na mieste. Aj baterkou, ktorú si požičal cestou v krčme u Mladoňov, posvietil.

Ten so stromčekami prišiel až ku kraju vody, mocne sa rozpriahol..... noha sa mu pošmykla a „húúšš“ zviazané jedličky tresli doprostred speneného prúdu!

 Kalná voda ich okamžite lačne zlizla a začala rýchlo odnášať po prúde. 

Chvíľu ešte obaja stromčekári skúsili pobehnúť popri potoku v nádeji, že sa niekde zachytia. 

Krovie popri potoku a fakt, že voda tiekla oveľa rýchlejšie ako stíhali oni po brehu bežať, ich čoskoro zastavili.

   

A bolo po stromčekoch.

Text je autorským dielom Karstena Ivana z Mája 2013. 

Nemožno ho kopírovať a vydávať za vlastné dielo, 

Uverejniť v tlačených médiách je toto dielo možné len s výslovným súhlasom autora po predchádzajúcom požiadaní. 
Text už bol zverejnený v tlačovej forme

Text copyright:  K.Ivan 2016  

Vianočné stromčeky 1

Pred nie veľmi dávnou dobou sa zásadne zmenil postup získavania vianočných stromčekov.

Dnes má veľa ľudí celkom pekné umelé stromčeky , ktoré pred Vianocami vytiahnu z pivnice, po Vianociach zase  odstroja ,zbalia do krabice alebo plastového vreca, a uložia na ďalší rok.

Kto dnes chce živý stromček, ide pred nákupné stredisko, vyberie si vzrast, druh, dokonca niekedy aj farbu vianočného stromčeka, na mieste mu pristrúhnu strojom kmeň do stojana a celý ho navlečú do prepravného obalu – sieťky-  na pohodlné prenášanie.

Keď ste však pred dvadsiatimi rokmi bývali v dedine ako Hodruša-Hámre alebo Kopanice, mali ste len dve možnosti.

• Buď si stromček pôjdete kúpiť na lesný závod do Žarnovice kde bývali len smriečky alebo borovice, prípadne si vybavíte papier u miestneho horára a jeden si z dohodnutého určeného miesta hory na základe povolenky donesiete.
• Alebo tu bola druhá, pre niektorých lákavá možnosť získania pekného stromčeka, napríklad bielej jedličky ktorá sa oficiálne nepredávala. Mám na mysli získať bez papierov a vybavovania, ešte k tomu aj s pikantnou príchuťou zakázaného ovocia: - jednoducho si ho ísť ukradnúť do hory, ktoré doliny a dediny našej obce všade obklopujú.

Jeden z baníkov Rozália bane bol z tých uvedomelejších, a stromček si išiel kúpiť do Žarnovice, na Štátne lesy.  

Vybraný kus si  oviazal dookola a posťahoval z domu prineseným špagátom, aby sa mu lepšie niesol, nastúpil do autobusu smer Banská Hodruša, zaplatil za seba aj stromček a už sa tešil, ako ho manželka pochváli akého má šikovného chlapa.

Lenže čert nespí a ten jeho bdelý diablik mu našepkal, aby sa po úspešnej misii zastavil ešte na jedno-dve poldeci v Espresse na Kyslej.

Tak vystúpil aj so stromčekom o jednu zastávku skôr, stromec oprel o výlohu  aby na neho videl, a vstúpil do podniku. 

V espresse bolo teplo, útulne, a boli tam už kamaráti z bane. 

Porozprávalo sa a popilo, z jedného poldeci boli najprv tri, potom šesť a ďalej sa už prestalo počítať.

Spočiatku ešte sem tam hodil okom či tam stromček je, ale s pribúdajúcimi pohárikmi už kontroloval čoraz menej, a aj vonku sa medzitým zotmelo.

Zatmenie však postihlo aj myseľ nášho baníka, a nebolo to spôsobené pohybom nebeských telies, ale pohybom alkoholu v krvi.

 Ako sa dostal domov nevie, 

Jednoducho sa ráno zobudil vo svojej spálni s treštiacou hlavou, jazykom suchým a opuchnutým. Manželka s ním nechcela prehovoriť ani slovo, ale jej zamračené pohľady boli viac ako výrečné.

Chvíľu po prebudení mu v hlave zacvaklo: Stromček!!

Doniesol som domov stromček??

Rýchlo skontrolovať byt..do čerta!

Asi nedoniesol!

Bez slova sa poobliekal a utekal sa pozrieť k Espressu, či tam náhodou ešte nie je opretý.

 Nebol.

Tak rýchlo naspäť do Žarnovice kúpiť druhý stromček.

Mali už žiaľ len také zvyšné „metly“, lebo to najlepšie si už zákazníci povyberali včera,  ale lepšia stromčeková metla, ako vôbec nič.

Keď manželka po nejakej dobe na Štedrý večer  konečne prehovorila, nechválila ho.

 Ktovie prečo.

Text je autorským dielom Karstena Ivana z Mája 2013. 

Nemožno ho kopírovať a vydávať za vlastné dielo, 

Uverejniť v tlačených médiách je toto dielo možné len s výslovným súhlasom autora po predchádzajúcom požiadaní. 
Text v inej forme už bol zverejnený v tlačovej podobe v knižke z roku 2013

Text copyright:  K.Ivan 2016